Pramienky

V novej zbierke Pramienky pokračuje Brigita Lehoťanová v budovaní svojho jedinečne jemného a krehkého poetického sveta. Už názov knihy naznačuje kontinuitu s predchádzajúcou zbierkou Kamienky – obe knihy tvoria pomyselný diptych, v ktorom voda a kameň nie sú protikladmi, ale navzájom sa vyvažujúcimi modlitbami k trvaniu a plynutiu. Kým Kamienky sa vynárajú ako drobné záznamy z vnútorných krajín s jazykom plným zdržanlivých gest, v ktorých sa ukrýva nevyslovené, v Pramienkoch sa táto poetika rozvetvuje smerom k pohybu, k jemnému prúdeniu pamäti, emócie či vzťahu. Charakteristická je vizuálnosť obrazov, ktorá však nikdy neskĺzne do ilustratívnosti. Lehoťanovej metafory sú organické, nevynútené, rastú z pôdy každodennej skúsenosti. V súčasnosti, keď je literatúra často tlačená do hlučnosti a verejnej pózy, ostáva poézia Brigity Lehoťanovej neokázalo tichá, a práve preto neprehliadnuteľná. Jej Pramienky netvoria tok, ktorý by nás unášal – skôr ponúkajú pomalé omývanie, počúvanie zvuku vody v nás. V čase hluku je to gesto takmer radikálne.